(krst, narodenie, pre radosť)
Keď prichádza na ihrisko jeden malý chlapček,
zbadá malé pieskovisko, skáče k nemu ako vrabček.
Zrazu trúbi ako sloník ukazuje chobotík,
nevydrží už je koník a skáče si cez plotík.
Potom ide na Šúchačku, húka ako Sovička,
pri dopade robí kačku, to je jeho rozcvička.
Na konci hry všetkým máva a je z neho ráčik,
takto sa on vonku hráva náš malý chrobáčik.
Siedmeho novembra pozerám na tvoju mamu. Nastal čas, keď ju nenechám samu.
Rozhodneš sa, uzrieť svetlo tohto sveta. Boli sme vydesení ľudia, to pravdivá je veta.
Bola to pre mamu dlhá cesta, tomu láska ver.
Počkal si si totiž na ôsmy november. V to ráno sa nám úplne zmenili časy. Viac som nemal, na hlave vlasy. V strachu o Vás oboch a predstave ako mi detský hlas hovorí oci, som ich venoval všetky tej krásnej noci.
Musíš však vedieť, že nikoho nemilujem viac ako tvoju maminku, keď mi ťa však dali prvýkrát do rúk, zaváhal som na chvíľku. Teraz už milujem ľudí dvoch, toľko šťastia som nečakal v žiadnych snoch.
Tak veľmi som neplakal, ani neviem kedy, bol si tak nádherný, maličký hnedý. Teba ale čakalo jedno z najdôležitejších stretnutí, bolo to neskôr v maminom objatí.
K oblohe sa Janko díva,
o novej viere sa mu sníva.
Ukáže obláčik malým prstom,
za chvíľu si prejde krstom.
Do kostola ho bránou vedú,
pán Farár už čaká vpredu.
Očistí mu hriechy vodičkou,
aby sa vydal svojou cestičkou.