Už si jediný, kto tu bdie,
pozri vonku, tma už je.
Tak choď pekne spinkať,
potečie ti slinka.
Všetko sa ti vzdaľuje,
dúha sa ti zjavuje.
Letíš za ňou metlou,
a tak zhasnem svetlo.
Vo sne to tak zvykne bývať,
predstavivosť je tam divá.
Možno je už piatok,
a sedí tam škriatok.
Nenechaj ho dlho čakať,
vo sne on sám bude plakať.
Keď prichádza na ihrisko jeden malý chlapček,
zbadá malé pieskovisko, skáče k nemu ako vrabček.
Zrazu trúbi ako sloník ukazuje chobotík,
nevydrží už je koník a skáče si cez plotík.
Potom ide na Šúchačku, húka ako Sovička,
pri dopade robí kačku, to je jeho rozcvička.
Na konci hry všetkým máva a je z neho ráčik,
takto sa on vonku hráva náš malý chrobáčik.
Pred tromi rokmi v tento deň,
som ťa balil do plienok.
Stál som s tebou ako peň,
v hlave plno myšlienok.
Ako sa len postarám,
o toto malé bábätko.
Zvládol si to skoro sám,
ďakujem ti za všetko.
Hádame sa s Janíčkom,
kto ťa ľúbi viac.
On tvrdí, že ako soľ,
ja zase, že po mesiac.
Keď ho zúbok bolí,
tvoje ruky volí.
Ja ich volím takisto,
keď sa cítim neisto.
Je to ťažká robota,
ale pochop, že si zmyslom
nášho života.
Siedmeho novembra pozerám na tvoju mamu. Nastal čas, keď ju nenechám samu.
Rozhodneš sa, uzrieť svetlo tohto sveta. Boli sme vydesení ľudia, to pravdivá je veta.
Bola to pre mamu dlhá cesta, tomu láska ver.
Počkal si si totiž na ôsmy november. V to ráno sa nám úplne zmenili časy. Viac som nemal, na hlave vlasy. V strachu o Vás oboch a predstave ako mi detský hlas hovorí oci, som ich venoval všetky tej krásnej noci.
Musíš však vedieť, že nikoho nemilujem viac ako tvoju maminku, keď mi ťa však dali prvýkrát do rúk, zaváhal som na chvíľku. Teraz už milujem ľudí dvoch, toľko šťastia som nečakal v žiadnych snoch.
Tak veľmi som neplakal, ani neviem kedy, bol si tak nádherný, maličký hnedý. Teba ale čakalo jedno z najdôležitejších stretnutí, bolo to neskôr v maminom objatí.
Ledva sme sa otočili, dva rôčky sme prekročili.
Papať nám chceš v jednom kuse, jazdiť iba v autobuse.
Po gauči si väčšne skákať, poviem zákaz, ideš plakať.
Z okna vidíš vtáčiky, skladáš pri tom vláčiky.
Naspamäť už poznáš krtka, do plienky si pri tom prdkáš.
A keď chytíš vonku lienku a spievaš si kukulienku,
nahradíš nám dovolenku.
Bruško ťa bolievalo, zle sa na to pozeralo.
Teraz sa už často smeješ, srdiečka nám krásne hreješ.
Po nociach si nonstop hore, Mamka maj sa na pozore.
Nerátaj už šediny, nedočkáš sa periny.
Odrazu máš jeden rôčik, čakáme na prvý krôčik.
Do očí sa všetkým dívaš, loptičku nám stále skrývaš.
Jazýček si vyplazuješ, budeš veľký ukazuješ.
Hlavne, že vieš kde máš uško, veď si náš Bubuško.